Cuketa
Cuketa[1] alebo cukina[2] je odroda jednoročnej plodovej zeleniny radiacej sa k druhu tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), ktorá pochádza zo Strednej Ameriky. Cuketa je však európskeho pôvodu, vznikla šľachtením v Taliansku. Bežnou odrodou cukety je napríklad Cucurbita pepo Nefertiti.
| Cuketa | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| APG IV |
Synonymá a etymológia upraviť
Cukety sa tiež nazývajú cukiny[2], a oba názvy majú pôvod v talianskom výraze pre tekvicu zucca. V Taliansku sa väčšinou používa ženská zdrobnenina slova v množnom čísle, zucchine, zatiaľ čo v anglicky hovoriacich krajinách používajú jeho mužskú zdrobneninu zucchini či zucchetti.
Vzhľad upraviť
Cuketa je rastlina krovitého rastu.[3] Silne štiepené listy na dlhých stopkách sú tmavozelené a majú belavé škvrny zo vzdušného pletiva. [3]
Kvety cukety bývajú tmavožlté s piatimi okvetnými lístkami.
Plod cukety máva väčšinou zelenú, žltozelenú či žltú farbu a tvarom pripomína hrubú uhorku. Povrch dozretej cukety je hladký, lesklý a tvrdý, dužina je svetlozelená alebo žltá v závislosti od odrody, veľmi mäkká, vodnatá a s množstvom semien.
Pestovanie a zber upraviť
Semenáčiky sa môžu predpestovať v téglikoch alebo sa semená vysádzajú rovno do vonkajšej pôdy. Ak je rastlina výdatne zalievaná a hnojená, veľmi rýchlo mohutnie. Po 5-6 týždňoch sa objavujú samčie kvety, po ďalšom týždni samičie a prvé plody sa tak dajú zberať už za 60-65 dní od výsevu.[3]
Rastliny netrpia mnohými škodcami ani chorobami, len vzácne múčnatkou uhorkovou.[3][4]
Využitie upraviť
Cuketa sa používa predovšetkým v gastronómii, a to na veľké množstvo spôsobov. V československých kuchyniach sa začala masovo objavovať v 80. rokoch. Dôvodom na rýchle rozšírenie bolo vtedy ľahké a rýchle pestovanie, ktoré zvládne aj nie príliš zdatný záhradník, veľká a lacná úroda a nedostatok výberu zeleniny. Svoju dobrú celoročnú dostupnosť si zachováva stále.[5]
Na rozdiel od uhoriek sa cuketa takmer vždy podáva tepelne upravená. To je ale iba zaužívaný stereotyp, pretože najmä mladá cuketa je chutná aj surová, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. Sama o sebe má veľmi jemnú chuť a naopak ľahko preberá chuť prísad, je teda veľmi vhodné ju silne koreniť a používať výrazné ingrediencie, ako je napr. cesnak, ktorý ju dobre dopĺňa. Známe sú predovšetkým jedlá z dusenej či zapečenej cukety (populárna je obdoba vyprážaných zemiakových placiek), tiež sa však robí plnená, smaží sa aj ako rezeň, griluje sa a varí sa tiež cuketová polievka. Menej rozšírené sú recepty na sladké múčniky, šaláty či knedle.[5]
Na prípravu pokrmov sa tiež dajú využiť aj cuketové kvety, a to predovšetkým plnené. Vo Francúzsku je cuketa zásadnou prísadou do ratatouille.[5]
Najchutnejšie a najkvalitnejšie sú malé až stredne veľké plody do 25 cm, ktoré sa nemusia lúpať, majú minimum masy mäkkých nedovyvinutých semienok a sú krehké.[3][5] Častý zber menších plodov navyše rastliny núti do remontácie (opakovanej plodnosti).[3] Cuketa má veľmi nízku energetickú hodnotu, pretože obsahuje okolo 91 % vody, len trochu vlákniny[6] a iba okolo 4 % sacharidov.[3] Najcennejší je vysoký obsah karoténu (až 5 mg %, ako napr. u papriky) a minerálnych látok,[3] napr. draslíka, ktorý vyplavuje z tela nadbytočnú vodu a soli.[6]
Priemerný obsah látok a minerálov upraviť
Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v cuketách.[7]
| Zložka | Jednotka | Priemerný obsah | Prvok (mg/100 g) | Priemerný obsah | Zložka (mg/100 g) | Priemerný obsah |
|---|---|---|---|---|---|---|
| voda | g/100 g | 93,7 | Na | 1 | vitamín C | 21 |
| bielkoviny | g/100 g | 1,8 | K | 360 | vitamín D | 0 |
| tuky | g/100 g | 0,4 | Ca | 25 | vitamín E | – |
| cukry | g/100 g | 1,7 | Mg | 22 | vitamín B6 | 0,15 |
| celkový dusík | g/100 g | 0,29 | P | 45 | vitamín B12 | 0 |
| vláknina | g/100 g | 0,9 | Fe | 0,8 | karotén | 0,61 |
| mastné kyseliny | g/100 g | 0,4 | Cu | 0,02 | tiamín | 0,12 |
| cholesterol | g/100 g | 0 | Zn | 0,3 | riboflavín | 0,02 |
| energia | kJ/100 g | 74 | Mn | 0,1 | niacín | 0,3 |
Zaujímavosť upraviť
Najdlhšia vypestovaná cuketa merala 2,52 metra. Vypestoval ju Talian Giovanni Batista Scozzafava v Niagara Falls v kanadskom Ontáriu. Zmeraná bola 28. augusta 2014 a rekord je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. [8]
Referencie upraviť
- ↑ Cuketa - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Cukina - Krátky slovník slovenského jazyka [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Peleška S.: Zelenina na zahrádce a balkoně, Nakladatelství Brána, Praha 1995, ISBN 80-85946-02-5, str. 74-75
- ↑ Spoznajte najčastejšie choroby a škodce cukiet a patizónov [online]. 2022-05-20, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d CIHELKA, Miloš. Moderní cuketa: populární zelenina, ze které uvaříte cokoli | Dobrá chuť [online]. Lidovky.cz, 2016-08-25, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Cuketa - tykev zeleninová [online]. www.vegetarian.cz, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online.
- ↑ McCance a Widdowson´s:The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
- ↑ Longest Zucchini Courgette [online]. Gunness World Records, [cit. 2014-11-10]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- Tak tady jsou ty recepty na cukety, paní Ehmová (Jana Štěpánková, Dona, 1994, česky)
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cuketa
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cuketa na českej Wikipédii.
