Zimné olympijské hry 1964

	IX. zimné olympijské hry
Miesto konania	Innsbruck, Rakúsko
Počet krajín	36
Počet atlétov	1091
Súťaže	34 v 6 športoch
Začiatok	29. január 1964
Koniec	9. február 1964
Sľub za atlétov	Paul Aste
Pochodeň	Joseph Rieder
Štadión	Bergisel

IX. zimné olympijské hry sa uskutočnili v rakúskom Innsbrucku od 29. januára do 9. februára 1964. Organizovanie hier bolo Innsbrucku zverené na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Mníchove 26. mája 1959. Innsbruck získal 46 hlasov, jeho protikandidátmi boli Calgary (12 hlasov) a Lahti (jeden hlas).

Hier sa zúčastnilo celkom 36 krajín. Naposledy pretekali športovci NDR a NSR za jedno družstvo. Najviac medailí získali športovci zo Sovietskeho zväzu.

Preteky v severskej kombinácii prebiehali v lyžiarskom stredisku v Seefelde, obdobne tiež ešte v roku 1976.

Kalendár súťaží

Novým olympijským športom sa v Innsbrucku stala jazda na saniach. Na program pribudla aj súťaž skokanov na veľkom mostíku a beh žien na päť kilometrov.

Január/Február	29. St	30. Št	31. Pi	1. So	2. Ne	3. Po	4. Út	5. St	6. Št	7. Pi	8. So	9. Ne	Finále
Ceremoniály	ÚC											ZC
Alpské lyžovanie		1		1	1	1			1		1		6
Beh na lyžiach		1		1	1			2		1	1		7
Biatlon							1						1
Boby			●	1					●	1			2
Krasokorčuľovanie	1	●	●		1	●	●		1				3
Ľadový hokej	●	●	●	●	●	●	●	●	●	●	●	1	1
Eisstock											●	●	0
Rychlokorčuľovanie		1	1	1	1		1	1	1	1			8
Sane		●	●			2		1					3
Severská kombinácia					●	1							1
Skoky na lyžiach			1									1	2
Celkom disciplín	1	3	2	4	4	4	2	4	3	3	2	2	34
Súčet	1	4	6	10	14	18	20	24	27	30	32	34

Počet medailí podľa údajov medzinárodného olympijského výboru

Medaily získalo štrnásť z tridsiatich šiestich výprav (Západné a Východné Nemecko sa počítajú dohromady ako súčasť Spoločného nemeckého družstva). Prvýkrát v histórii skončil bez medaily Švajčiari. Severná Kórea pri svojom debute na zimnej olympiáde získala striebro vďaka rýchlokorčuliarke Han Pchil-hwa.

Usporiadateľská krajina (Rakúsko)

Celkem		34	38	31	103
Poradie	Štát	Zlato	Striebro	Bronz	Celkom
1	Sovietsky zväz	11	8	6	25
2	Rakúsko	4	5	3	12
3	Nórsko	3	6	6	15
4	Fínsko	3	4	3	10
5	Francúzsko	3	4	0	7
6	Nemecko	3	3	3	9
7	Švédsko	3	3	1	7
8	USA	1	2	3	6
9	Holandsko	1	1	0	2
10	Kanada	1	0	2	3
11	Spojené kráľovstvo	1	0	0	1
12	Taliansko	0	1	3	4
13	KĽDR	0	1	0	1
14	Česko-Slovensko	0	0	1	1

Udalosti hier

Pred začatím olympiády zahynul pri tréningu britský sánkar Kazimierz Kay-Skrzypeski a austrálsky zjazdár Ross Milne. Ich pamiatka bola uctená minútou ticha pri slávnostnom začatí na štadióne Bergisel. Domáci zjazdár Josef Riedel potom zapálil olympijský oheň prinesený z Olympie, prezident Adolf Schärf predniesol otváracej formulu a Viedenskí filharmonici zahrali skladby Ludwiga van Beethovena a Wolfganga Amadea Mozarta.
Hry boli poznačené nezvyčajne teplým počasím. Musela vypomôcť rakúska armáda a priviesť na športoviská z okolia Brennerského priesmyku štyridsať tisíc kubických metrov snehu.^[1]
Najúspešnejšou účastníčkou bola Lidia Skoblikovová, ktorá vyhrala všetky štyri preteky rýchlokorčuľovania. Švédsky bežec na lyžiach Sixten Jernberg tu rozšíril svoju medailovú zbierku na deväť exemplárov a stal sa najúspešnejším účastníkom zimných olympiád. V súťaži slalomárok obsadili prvé dve miesta francúzskej sestry Christine Goitschelová a Marielle Goitschelová.
Kanadská hokejová reprezentácia skončila prvýkrát v histórii bez medaily. Pred turnajom bolo stanovené, že v prípade rovnosti bodov rozhodne o umiestnení bilancia zo vzájomných zápasov "silnej štvorky", aby sa predišlo machináciám v zápasoch proti tímom druhého výkonnostného sledu. Až v priebehu posledného kola bolo toto pravidlo zrušené ako odporujúce Olympijskej charte, podľa ktorej sú si všetci účastníci rovní. Československí hokejisti sa tak až dodatočne dozvedeli, že podľa nového počítania sa dostali pred Kanadu na tretie miesto.^[2]
Taliansky bobista Eugenio Monti obdržal Coubertinovu medailu za nezištnú pomoc britskému bobu, kvôli ktorej prišiel o zlatú medailu.^[3]
Prvýkrát v histórii zimných olympiád bola prekročená hranica milióna divákov.^[4]
Innsbrucké športoviská boli využité aj pri Zimných olympijských hrách 1976, kedy sa americký Denver na poslednú chvíľu vzdal usporiadateľstva.^[5]

Referencie

↑ Jan Palička, Kdo jsou české naděje, Olympijská sportoviště, Hokejový turnaj. Innsbruck 1964: nebyl sníh a zimní olympiádu zasáhla dvojí smrt. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2010-01-13. Dostupné online [cit. 2021-09-20].
↑ Bronz ze ZOH 1964 bral český hokejový národ jako zklamání [online]. Praha: Český rozhlas, 2014-12-15, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
↑ 1000cuorirossoblu.it, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online. (taliansky)
↑ Innsbruck - město olympiád [online]. Praha: Česká televize, 2014-03-10, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
↑ MOORE, Jack. When Denver rejected the Olympics in favour of the environment and economics. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2015-04-07. Dostupné online [cit. 2021-09-20]. ISSN 0261-3077.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zimné olympijské hry 1964

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zimní olympijské hry 1964 na českej Wikipédii.

[1] Jan Palička, Kdo jsou české naděje, Olympijská sportoviště, Hokejový turnaj. Innsbruck 1964: nebyl sníh a zimní olympiádu zasáhla dvojí smrt. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2010-01-13. Dostupné online [cit. 2021-09-20].

[2] Bronz ze ZOH 1964 bral český hokejový národ jako zklamání [online]. Praha: Český rozhlas, 2014-12-15, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.

[3] 1000cuorirossoblu.it, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online. (taliansky)

[4] Innsbruck - město olympiád [online]. Praha: Česká televize, 2014-03-10, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.

[5] MOORE, Jack. When Denver rejected the Olympics in favour of the environment and economics. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2015-04-07. Dostupné online [cit. 2021-09-20]. ISSN 0261-3077.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]