Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)

	Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia
Štát	Československo
Zeme	Česká (150 poslancov); Moravsko-sliezska (81 pos.); Slovenská (69 pos.)
Druh	parlamentné voľby
Orgán	Ústav. nár. zhromaždenie (300 z 300 poslancov)
Dátum	26. mája 1946
Účasť	93,9 %
Počet strán	8 (združené v Národnom fronte)
Výsledky
Poradie volieb
	Politický portál; Historický portál

Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré sa konali 26. mája 1946, boli prvými celoštátnymi voľbami v Československej republike po obnove republiky na princípoch vyjadrených Programom novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (tzv. Košický vládny program) vyhláseným 5. apríla 1945, na základe ktorého bol v Československej republike ustanovený politický režim regulovanej demokracie, eufemisticky nazvanej ľudová demokracia (pozri tretia republika). Vo voľbách bolo dovolené kandidovať len politickým stranám Národného frontu Čechov a Slovákov, pričom zakázané boli napr. Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (tzv. Agrárna strana), ktorá bola počas prvej Československej republiky najsilnejšou stranou v Československu, ako aj Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, ktorá si zachovávala sympatie medzi časťou slovenskej verejnosti.

Účasť na voľbách bola 93,9 %.^[1] Zatiaľ čo v Čechách, na Morave a v Sliezsku sa víťazom volieb stala Komunistická strana Československa (KSČ), ktorá vzišla z volieb ako najsilnejšia strana taktiež v celoštátnom meradle (31,05 % platných hlasov), na Slovensku získala najväčšiu podporu Demokratická strana (DS), ktorá dosiahla volebného zisku 62 % platných hlasov. Vo voľbách boli zavedené aj tzv. prázdne alebo biele lístky, ktoré mohli voliči odovzdať, ak nesúhlasili s politikou Národného frontu. Učinilo tak celkovo 0,45 % voličov.

Systém a strany

Po 2. svetovej vojne bol vytvorený 300-členný dočasný parlament, ktorý sa prvýkrát zišiel 28. októbra 1945.^[2] Bol prijatý nový volebný zákon, ktorý rozdelil štát na tri časti, ktoré mali stanovený počet poslancov podľa sčítania počtu voličov zo 7. mája 1946 nasledovne: zem česká 150, zem moravsko-sliezska 81 a Slovensko 69. Rozdelenie mandátov podľa sčítania ľudu bolo výhodné pre Slovensko, pretože tam sa očakávala (aj tolerovala) menšia relatívna účasť a teoreticky na jedne mandát stačilo menej hlasov. Nakoniec však relatívna účasť na Slovensku bola skoro rovnaká ako v Česku (na jeden mandát bolo potrebných viac ako 23 000 hlasov).

Volili sa strany, ktoré potom obsadzovali mandáty. Celé územie bolo zároveň rozdelené na 28 volebných krajov, ktorým bol pridelený počet mandátov podľa počtu odovzdaných platných hlasov pomerne k účasti vo všetkých krajoch danej "zeme" v závislosti od tzv. zemského mandátového číslo, ktoré vyjadrovalo počet hlasov potrebných na získanie jedného mandátu v danej "zemi".^[3]

Vek aktívneho volebného práva bol znížený z 21 na 18 rokov, ale voliť smeli len Česi, Slováci a iní Slovania (vylúčení boli Nemci a iné národnosti).^[2] Účasť voličov bola povinná.

Kandidovať mohli len (povolené) strany Národného frontu, čo boli 4 strany v Česku a 4 na Slovensku. Dve predtým najsilnejšie strany na Slovensku, Agrárna strana a Hlinkova slovenská ľudová strana, boli zakázané. Systém nepočítal s koalíciami okrem komunistov, ktorým sa hlasy spočítali spolu. V týchto voľbách boli zavedené tzv. biele volebné lístky (alebo prázdne lístky), ktoré umožňovali vyjadriť nesúhlas s politikou Národného frontu (do výsledkov sa nezarátali).

Výsledky


Politická strana	Počet odovzdaných platných hlasov				Podiel odovzdaných platných hlasov (v %)				Počet pridelených mandátov
Politická strana	Čechy	Morava a Sliezsko	Slovensko	ČSR spolu	Čechy	Morava a Sliezsko	Slovensko	ČSR spolu	Čechy	Morava a Sliezsko	Slovensko	ČSR spolu
KSČ	1 541 852	663 845		2 205 697	43,26	34,46		31,05	65	28		93
ČSL	580 004	531 005		1 111 009	16,27	27,57		15,64	24	22		46
ČSNS	898 425	400 555		1 298 980	25,21	20,79		18,29	38	17		55
ČSSD	533 029	322 509		855 538	14,95	16,74		12,05	23	14		37
DS			999 622	999 622			62,00	14,07			43	43
KSS			489 596	489 596			30,37	6,89			21	21
SSl			60 195	60 195			3,73	0,85			3	3
SP			50 079	50 079			3,11	0,71			2	2
Politické strany spolu	3 553 310	1 917 914	1 599 492	7 070 716	99,69	99,56	99,21	99,55	150	81	69	300
Prázdne lístky	10 969	8 484	12 724	32 177	0,31	0,44	0,79	0,45
Celkovo	3 564 279	1 926 398	1 612 216	7 102 893	100,00	100,00	100,00	100,00	150	81	69	300

Zdroj: Statistická příručka Československé republiky, Praha: Státní úřad statistický, 1948, str. 105

Štatistický úrad SR v publikácii Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920-2006 udáva mierne odlišné zisky hlasov slovenských politických strán (DS: 999 650, KSS: 489 563, SP: 50 087).^[4]

Dopad

Komunisti získali v Čechách 43,25 %, na Slovensku len 30,48 % a v moravsko-sliezskej krajine 34,46 % hlasov. Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Do čela vlády bol menovaný Klement Gottwald. Komunistom sa podarilo postupne si posilňovať moc až do 25. februára 1948, keď podali demisiu nekomunistickí členovia vlády a komunisti zvíťazili^[5] vo Februárovom prevrate.

Voľby určili zloženie aj ďalších zákonodarných a samosprávnych orgánov. Na základe výsledkov bolo zmenené aj zloženie Slovenskej národnej rady (zákonodarná moc na Slovensku). Analogickým spôsobom boli výsledky volieb aplikované aj na prerozdelenie mandátov v miestnych národných výboroch. Podľa Nariadenia Slovenskej národnej rady 91/1946 mali politické strany predložiť zoznam a tým sa potom pridelil mandát v SNR pomerne podľa výsledkov celoštátnych volieb. Predsedom SNR sa stal Jozef Lettrich (DS). V Zbore povereníkov (výkonná moc) zostal vládnuť komunista Gustáv Husák, hoci aj tento post patril DS.^[6] Vo februári 1948 Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených) jednoducho vylúčil. Viaceré demokratické strany zanikli alebo ich ovládli komunisti, čím u nás vznikol totalitný politický režim, ktorý trval až do 1989 a to napriek tomu, že vo voľbách komunisti nezískali väčšinu, ba na Slovensku ani len polovicu hlasov ako DS.

Referencie

↑ Nohlen, Dieter – Stöver, Philip. Elections in Europe : A data handbook. Baden-Baden : Nomos, 2010. ISBN 978-3-8329-5609-7, p. 472.
↑ ^a ^b Nohlen & Stöver, p464
↑ BERANEK, Petr. Príprava voleb [online]. [Cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
↑ BERTA, Benjamín; ONDREJMIŠKOVÁ, Viera; ŠÍMOVÁ, Mária; BALÁŽI, Aleš; KRIVÝ, Vladimír a Milan ZEMKO. Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920-2006. [s.l.] : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. ISBN 978-80-224-1028-1. Kapitola 4 Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v roku 1946, s. 95-102.
↑ Nohlen & Stöver, p457
↑ MIROSLAVA HOROBOVÁ: Vo voľbách 1946 slovenskí demokrati porazili komunistov na hlavu, Sme, 29. máj 2001 Dostupné Online

[1] Nohlen, Dieter – Stöver, Philip. Elections in Europe : A data handbook. Baden-Baden : Nomos, 2010. ISBN 978-3-8329-5609-7, p. 472.

[NS-2] Nohlen & Stöver, p464

[3] BERANEK, Petr. Príprava voleb [online]. [Cit. 2019-09-03]. Dostupné online.

[4] BERTA, Benjamín; ONDREJMIŠKOVÁ, Viera; ŠÍMOVÁ, Mária; BALÁŽI, Aleš; KRIVÝ, Vladimír a Milan ZEMKO. Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920-2006. [s.l.] : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2008. ISBN 978-80-224-1028-1. Kapitola 4 Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v roku 1946, s. 95-102.

[5] Nohlen & Stöver, p457

[6] MIROSLAVA HOROBOVÁ: Vo voľbách 1946 slovenskí demokrati porazili komunistov na hlavu, Sme, 29. máj 2001 Dostupné Online

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]