Sociálnodemokratická strana Rakúska

Od jej založenia v roku 1889 ako SDAPÖ (Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska, Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs) je strana jednou z hlavných politických síl v Rakúsku. Na začiatku prvej svetovej vojny bola najsilnejšou stranou v parlamente. Na konci vojny v roku 1918 sa stal predseda strany Karl Renner kacelárom Prvej Rakúskej republiky. SDAPÖ stratila moc v roku 1920, stále však mala silnú podporu.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej Ríše (1918) podporovala myšlienku spojenia s Berlínom s cieľom vytvorenia veľkej demokratickej nemeckej republiky, čím nadväzovala na revolučný projekt z roku 1848. Víťazi vojny však namiesto toho nastavili hranice Rakúska ako samostatného štátu. V medzivojnovom období austromarxizmus, zachovávajúc si svoje črty v tváre nemeckej sociálnej demokracie, vinnej z krvavého potlačenia spartakistického povstania v roku 1919, predpokladal vytvorenie internacionály zameranej na spojenie rôznych prúdov socializmu. Pokus však nevyšiel, viac ľavicoví sociálni demokrati ako Max Adler sa spoliehali na robotnícke rady, ktoré sa v rokoch 1918 a 1919 rozvinuli v strednej Európe, najmä vo Viedni.^[2]

SDAPÖ bola jednou z najzriadenejších európskych sociálnodemokratických strán. V 20. rokoch 20. storočia bolo okolo 15% Rakúšanov členmi nejakej asociácie spojenej so stranou. V roku 1929 mala 720 000 členov. SDAPÖ si držala hegemóniu medzi pracujúcou triedou, ale nevedela presvedčiť konzervatívnych voličov vo vidieku a malých mestách. Ekonomická kríza v 30. rokoch, ktorá spôsobila zatváranie podnikov a nezamestnanosť, uškodila a oslabila SDAPÖ, ktorej pokleslo členstvo.^[2]

V 1934 Kresťanská sociálna strana, dominantná strana pravice, prevrhla demokratický systém a zriadila režim inšpirovaný fašizmom. Sociálni demokrati s komunisti sa bránili, boli však rýchlo potlačení.^[2]

Keď sa uskutočnil Anšlus pod Hitlerovým Nacistickým nemeckom, bolo Rakúsko pritiahnuté do druhej svetovej vojny. V roku 1945 bola strana obnovená ako Socialistická strana Rakúska (Sozialistische Partei Österreichs, SPÖ) a bola vedená Adolfom Schärfom. SPÖ vstúpila do vlády Druhej republiky ako súčasť veľkej koalície s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) do roku 1966, a s Komunistickou stranou Rakúska do roku 1949. Renner sa stal prvým prezidentom Rakúska.

Medzi rokmi 1971 a 1983 bola SPÖ vedená Brunom Kreiskym jedinou vládnucou stranou. Nasledujúce tri roku vládla v koalícii so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), a potom do roku 2000 bola znovu vo veľkej koalícii s ÖVP. V roku 1991 sa strana vrátila k používaniu slova demokratická v jej mene, stala sa z nej Sociálnodemokratická strana Rakúska (Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ). V roku 2000 vytvorili FPÖ a ÖVP pravicovú koalíciu, čím vyradili SPÖ z vlády. Počas vládnutia tejto koalície bol v roku 2004 Heinz Fischer zvolený za prezidenta krajiny za SPÖ. Po voľbách v roku 2006 vznikla ďalšia veľká koalícia medzi SPÖ a ÖVP, ktorá vládla do roku 2017, kedy sa SPÖ vrátila do opozície. Vo voľbách v roku 2019 stratila SPÖ 12 mandátov a jej podpora klesla na 21,2%. V roku 2023 bol za nového predsedu strany zvolený Andreas Babler, starosta Traiskirchenu, kvôli technickej poruche bol však nemiesto neho za víťaza vyhlásený Hans Peter Doskozil.^[3]

Vývoj názvu upraviť

Predsedovia strany upraviť

• 1945 – 1957 Adolf Schärf
• 1957 – 1967 Bruno Pittermann
• 1967 – 1983 Bruno Kreisky
• 1983 – 1988 Fred Sinowatz
• 1988 – 1997 Franz Vranitzky
• 1997 – 2000 Viktor Klima
• 2000 – 2008 Alfred Gusenbauer
• 2008 – 2016 Werner Faymann
• 2016 Michael Häupl
• 2016 – 2018 Christian Kern
• 2018 – 2023 Pamela Rendi-Wagner
• od 2023 Andreas Babler

Vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na zjazde strany v roku 1998, sa sociálnodemokratická strana zaviazala k sociálnej demokracii, k hodnotám slobody, rovnosti, spravodlivosti, solidarity a plnej zamestnanosti.

V roku 2017 zrušila strana po tridsiatich rokoch zákaz,^[4] tzv. Vranitzkého doktrínu (nemecky Vranitzky-Doktrin),^[5][6] t.j. vytváranie koalície na spolkovej úrovni so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).^[7]

Voľby do národnej rady upraviť

Voľby do Európskeho parlamentu upraviť

1. ↑ SCHIRETZ, Vilja. Die rote Basis als große Unbekannte [online]. Wiener Zeitung, 2023-03-15, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
2. ↑ ^{a b c} RABINBACH, Anson. The Austrian socialist experiment: social democracy and austromarxism. [s.l.] : Westview Press, 1918-1934.
3. ↑ Austria: Social Democrats red-faced as wrong winner declared – DW – 06/05/2023 [online]. dw.com, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ Von der Vranitzky-Doktrin zum rot-blauen Pakt von Eisenstadt [online]. Die Presse, 2017-06-03, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
5. ↑ Nach 30 Jahren: Ende für SPÖ-"Vranitzky-Doktrin" [online]. Kronen Zeitung, 2017-06-13, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
6. ↑ PINK, Oliver. Vranitzky-Doktrin im Wandel der Zeit [online]. Die Presse, 2009-01-29, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)
7. ↑ Rakouští socialisté otevřeli cestu ke koalici s populisty z FPÖ [online]. TÝDEN.cz, 2017-06-14, [cit. 2023-11-11]. Dostupné online. (po česky)

• Oficiálna stránka SPÖ

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sociálně demokratická strana Rakouska na českej Wikipédii a Social Democratic Party of Austria na anglickej Wikipédii.