Maratón (beh)

Grécky historik Herodotos, hlavný zdroj informácií o grécko-perzských vojnách, sa zmieňuje o Feidippidovi ako o poslovi, ktorý bežal z Atén do Sparty s prosbou o pomoc, keď sa Peržania vylodili pri meste Maratón v Grécku s úmyslom zajať a zotročiť Atény. Podľa Herodota Feidippides ubehol vzdialenosť 246 km (150 míľ) medzi Aténami a Spartou za menej než dva dni. Jeho opis udalostí však nespomína žiadny beh z Maratónu do Atén.

Legenda o bežcovi z Maratónu do Atén sa prvýkrát objavuje v Plutarchovom diele O sláve Atén v prvom storočí po Kr.. Plutarchos tento beh prisudzuje poslovi menom Thersipus alebo Eucles. O storočie neskôr sa príbeh spomína Lucian zo Samosty, no bežca nazýva Filippides (rovnaké meno dal v niektorých častiach rukopisu bežcovi medzi Aténami a Spartou aj Herodotos).

Je pravdepodobné, že počas 500 rokov medzi Herodotom a Plutarchom sa príbeh o Feidippidovi poplietol s tým o Bitke pri Maratóne, a nejaký spisovateľ s veľkou predstavivosťou si vymyslel príbeh o behu z Maratónu do Atén.

V roku 1876 napísal Robert Browning báseň Pheidippides, vďaka ktorej sa príbeh o gréckom bežcovi sa stal súčasťou ľudovej kultúry 19. storočia a bol prijatý ako historická legenda. Keď sa myšlienka novodobých olympijských hier stala skutočnosťou, Michel Bréal, francúzsky historik a lingvista, člen Medzinárodnej olympijskej komisie prišiel s nápadom usporiadať preteky na dlhú vzdialenosť, ktoré by oslavoval čin antického bežca. Túto myšlienku podporil aj Pierre de Coubertin, zakladateľ prvých moderných olympijských hier a novovytvorený beh, ktorý dostal meno maratón, propagoval v mnohých svojich príhovoroch.

Maratón bol zaradený do programu prvých moderných olympijských hier v roku 1896 v Aténach ako záverečná disciplína. Výberové preteky do hlavnej súťaže vyhral Charilaos Vasilakos s časom 3 hodiny 18 minút, avšak v olympijských pretekoch, ktoré sa bežali 10. apríla od Maratónskeho mosta po Olympijský štadión v Aténach triumfoval Spiridon Louis, ktorý zdolal vzdialenosť 40 km (24.85 míľ) za 2 hodiny, 58 minút a 50 sekúnd.

Zatiaľ čo maratón oslavuje mýtický beh z Maratónu do Atén, Feidippidovmu polohistorickému behu medzi Aténami a Spartou od roku 1982 vzdáva hold Spartathlon.

Ženský maratón bol pridaný k olympijským disciplínam v roku 1984 na letných olympijských hrách v Los Angeles.

Dĺžka maratónu nebola zo začiatku presne daná, prvoradé bolo, aby všetci bežci zabehli rovnakú vzdialenosť. Presná dĺžka maratónu závisela od konkrétnej trasy vyberanej pre každý beh osobitne.

Výber vzdialenosti bol do istej miery ľubovoľný. Prvé novodobé olympijské hry mali 40-kilometrový maratón. Maratón na olympijských hrách v Londýne v roku 1908 začínal pri Windsorskom zámku a bol predĺžený o 385 yardov z pôvodných 26 míľ, aby bežci prebehli cieľovou rovinkou pred diváckou lóžou kráľovskej rodiny na olympijskom štadióne, takže dĺžka sa natiahla až na 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Na ďalších olympijských hrách v roku 1912 bola dĺžka zmenená na 40,2 km a potom na 42,75 km pre OH 1920. Počas prvých siedmich olympijských hier bola dĺžka maratónu zmenená 6-krát, a to v rozsahu od 40 do 42,75 km (vzdialenosť 40 km bola použitá dvakrát).

Oficiálnu dĺžku maratónu ustanovila Medzinárodná atletická federácia (IAAF) v roku 1924 na 42,195 km.

Muži upraviť

Ženy upraviť

• Medzinárodný maratón mieru
• Bitka pri Maratóne