La Liga

La Liga sa hrá zvyčajným dvojkolovým spôsobom. V priebehu sezóny, ktorá sa hrá od augusta do júna, každý z dvadsiatich klubov odohrá s ďalšími klubmi dva zápasy, jeden doma a druhý vonku, spolu 38 zápasov. Za víťazstvo sú tri body, za remízu 1 bod a za prehru sa neprideľuje žiaden. Na základe počtu získaných bodov sa vytvorí ligová tabuľka a klub s najvyšším počtom bodov na konci sezóny sa stáva majstrom. V prípade rovnosti bodov dvoch alebo viacerých klubov sa o ich umiestnení rozhoduje na základe nasledovných kritérií: (1) gólový rozdiel zo vzájomných zápasov medzi tými dvoma klubmi, o ktorých sa rozhoduje; (2) ak sa rozhoduje o viac ako dvoch kluboch, tak sa berie do úvahy súčet bodov zo vzájomných zápasov; (3) potom gólový rozdiel zo vzájomných zápasov; (4) gólový rozdiel zo všetkých zápasov v sezóne; (5) celkový počet strelených gólov vo všetkých zápasoch v sezóne.

Medzi Primera División a Segunda División existuje systém zostupu do nižšej a postupu do vyššej súťaže. Tri najnižšie umiestnené celky v La Lige zostupujú do Segunda División a sú nahradené troma najvyššie umiestnenými celkami v Segunda División.

Kvalifikácia do európskych futbalových súťaží upraviť

Štyri najlepšie tímy po skončení sezóny sa priamo kvalifikujú do skupinovej fázy Ligy majstrov. Do Európskej ligy UEFA postúpia dva tímy a to piaty najlepší tím súťaže a víťaz Copa del Rey, ak je víťazom Copa del Rey tím ktorý sa už kvalifikoval do Ligy majstrov alebo do Európskej ligy nahradí ho tím na šiestom mieste. Oba tímy sa do Európskej ligy kvalifikujú priamo do skupinovej fázy. Do 4. predkola Európskej konferenčnej ligy sa kvalifikuje siedmy najlepší tím po skončení súťaže v prípade ak je víťazom Copa del Rey tím, ktorý sa umiestnil v prvej šestke.

Založenie upraviť

V apríli roku 1927 Jose Maria Acha, športový riaditeľ klubu Arenas Club, prišiel ako prvý s návrhom na založenie španielskej národnej futbalovej súťaže. Real Federación Española de Fútbol (slovensky: Španielska kráľovská futbalová federácia) po dlhých rokovaniach o veľkosti súťaže a o tom kto by mal v nej hrať, nakoniec rozhodla, že prvú sezónu Primera División odohrá v roku 1929 desať klubov. Medzi zakladajúcich členov Primera División patria kluby, FC Barcelona, Real Madrid, Athletic Bilbao, Real Sociedad, Arenas Club a Real Unión, ktorí sa kvalifikovali ako predchádzajúci víťazi Copa del Rey, Atlético Madrid, RCD Espanyol a CE Europa, ako predchádzajúci finalisti Copa del Rey a napokon Racing Santander, ako víťaz kvalifikačného turnaja. Iba tri zo zakladajúcich tímov, Real Madrid, Barcelona a Athletic Club nikdy nezostúpili z Primera División do nižšej súťaže.

Tridsiate roky 20. storočia upraviť

Hoci FC Barcelona vyhrala prvú sezónu La Ligy v roku 1929 a Real Madrid vyhral svoje prvé dva tituly v sezónach 1931/32 a 1932/33, prvým tímom so šnúrou majstrovských titulov bol Athletic Bilbao. Zvíťazil v sezónach 1929/30, 1930/31, 1933/34 a 1935/36 a v ďalších dvoch 1931/32 a 1932/33 skončil na druhom mieste. V tomto období získal do svojej zbierky jediný titul aj Real Betis, vtedy známy ako Betis Balompié. Následne bola Primera División na niekoľko rokov prerušená kvôli španielskej občianskej vojne.

V roku 1937 sa hrala Juhoeurópska liga, avšak bez účasti oboch madridských klubov Realu a Atlética, ktorej víťazom sa stala FC Barcelona. O sedemdesiat rokov neskôr, 28. septembra 2007, požiadal barcelonský klub Kráľovskú španielsku futbalovú federáciu (RFEF), aby jej toto víťazstvo uznala ako španielsky ligový titul. K podaniu žiadosti ju podnietilo rozhodnutie RFEF uznať víťazstvo Levante FC v Copa de la España Libre ako ekvivalent víťazstva Copa del Rey.

Štyridsiate roky 20. storočia upraviť

S obnovou súťaže, po skončení španielskej občianskej vojny, sa ako najsilnejšie kluby predstavili Atlético Aviación (teraz Atlético Madrid), Valencia a Sevilla. Je pozoruhodné, že Atlético Aviación, ktoré iba nahradilo v súťaži Real Oviedo, ktorého štadión bol počas vojny zničený, vyhralo prvý povojnový titul v sezóne 1939/40 a následne ho v ďalšej sezóne aj obhájilo. Kým iné tímy stratili hráčov kvôli odchodu do exilu či popráv a zranení počas vojny, Atlético Aviación bolo posilnené zlúčením s klubom Aviación Nacional. Nedotknutý tiež zostal mladý predvojnový tím Valencie a v povojnovom období dozrel a získal tri španielske tituly v sezónach 1941/42, 1943/44 a 1946/47 a v dvoch ďalších sezónach bol druhý, 1947/48 a 1948/49. Sevilla zažila svoju zlatú éru v priebehu štyridsiatych rokov, najprv skončila dvakrát druhá v sezónach 1939/40 a 1941/42 a potom v sezóne 1945/46 vyhrala svoj jediný titul. Na konci tejto dekády sa vynorila aj silná Barcelona, ktorá bola korunka pre španielskeho majstra udelená v sezónach 1944/45, 1947/48 a 1948/49.

Di Stéfano, Puskás, Kubala a Suárez upraviť

Hoci Atlético Madrid získalo prvé dva tituly začiatkom päťdesiatych rokov (1949/50 a 1950/51) pod vedením trénera Helenia Herrera, otca systému catenaccia, päťdesiate roky sú začiatkom dominancie FC Barcelona a Realu Madrid v La Lige. V priebehu tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch boli prísne pravidlá pre zahraničných hráčov. Vo väčšine prípadov kluby mali troch legionárov, čo znamenalo, že najmenej osem miestnych hráčov hralo v každom zápase. V päťdesiatych rokoch Real Madrid a Barcelona tieto pravidlá obchádzali, keď dokázali získať španielske občianstvo pre Alfreda di Stéfana, Ferenca Puskása a Ladislava Kubala. Barcelona s Kubalom v tíme získala dva tituly v sezónach 1951/52 a 1952/53. Di Stéfano, Puskás a Francisco Gento tvorili základ tímu Realu Madrid, ktorý dominoval v druhej polovici päťdesiatych rokov. Real vyhral Primera Division po prvýkrát pod názvom Real Madrid v sezóne 1953/54 a opätovne v 1954/55. V sezónach 1956/57 a 1957/58 Real Madrid vyhral ďalšie dva tituly, keď na jednu sezónu ich víťaznú šnúru prerušil Athletic Club. V tomto čase Real Madrid tiež vyhral neuveriteľných päť titulov za sebou v Európskom pohári majstrov. Barcelona s trénerom Heleniom Herrerom a v zostave s Luisom Suárezom dosiahla dva tituly v sezónach 1958/59 a 1959/60.

Deväťdesiate roky upraviť

Johan Cruijff sa vrátil do Barcelony ako tréner v roku 1988 a zostavil legendárny Dream Team (slovensky: Tím snov). Priviedol hráčov ako Josep Guardiola, José Mari Bakero, Txiki Beguiristain, Goikoetxea, Ronald Koeman, Michael Laudrup, Romário a Christo Stoičkov. Tento tím vyhral Primera Division štyrikrát v rade za sebou v rokoch 1991 až 1994 a Európsky pohár majstrov v roku 1992. Laudrup neskôr prestúpil k najväčšiemu rivalovi Barcelony do Realu Madrid po nezhodách s Cruijffom a pomohol mu ukončiť Bracelonskú éru v sezóne 1994/95. Atlético Madrid vyhralo svoj deviaty titul v Primer Division v sezóne 1995/96 a Real Madrid pridal ďalší titul do svojej zbierky v nasledujúcej sezóne. Po úspechoch Cruijffa, prišiel na Nou Camp iný Holanďan – tréner Ajaxu Louis van Gaal –, priviedol talentovaných hráčov, ako Luís Figo, Luis Enrique a Rivaldo, čo prispelo k ďalším dvom titulom pre Barcelonu v sezónach 1997/98 a 1998/99. Real Madrid medzitým získaval uznanie na medzinárodnej scéne, víťazstvom v Ligu majstrov UEFA v sezóne 1997/98.

Začiatok dvadsiateho prvého storočia upraviť

S príchodom nového storočia sa k dvom velikánom, FC Barcelona a Realu Madrid, pridali ďalšie kluby dosahujúce úspechy. V rokoch 1993 a 2004 Deportivo La Coruña skončila v La Lige medzi troma najúspešnejšími tímami desaťkrát, čo je lepší výsledok ako dosiahli Barcelona alebo Real Madrid a v sezóne 1999/00, pod vedením Javiera Iruretu, sa stala deviatym tímom, ktorý získal aspoň jeden ligový titul. Aj v Primera Divsion aj v Lige majstrov UEFA im bola náročným súperom znovuzrodená Valencia. Pod vedením Héctora Cúpera skončila Valencia na druhom mieste v Lige majstrov UEFA v sezónach 1999/00 a 2000/01. Jeho nástupca, Rafael Benítez, na jeho základoch priviedol klub k víťazstvu v lige v sezóne 2001/02 a zisku „double“, víťazstvu v La Lige a Pohári UEFA v sezóne 2003/04. Obrodená Barcelona v sezóne 2004/05, v zostave s brilantným Ronaldinhom, vyhrala svoj prvý titul v novom storočí a v nasledujúcej sezóne 2005/06 „double“, za víťazstvo v La Lige a Lige majstrov UEFA.

Podľa roku upraviť

Poradie podľa počtu víťazstiev (medailová bilancia) upraviť

• Historická tabuľka La Ligy