Bitka pri Marengu

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.

Bitka sa odhrala v období konzulátu a druhej protifrancúzskej koalície. V čase prevratu Rusko z tejto koalície vystúpilo, ostalo len Rakúsko a Anglicko. Do Rakúska vkladala nádeje najmä francúzska emigrantská šľachta. Napoleon sa rozhodol pre ťaženie do Itálie. Fouché cez agentov vypúšťal klamné informácie, že Napoleon sústreďuje armádu v Dijone a bude smerovať do nemeckých krajín. V skutočnosti ju sústreďoval v Ženeve. 12. mája 1800 sa Napoleon vytratil z Paríža a odcestoval do Ženevy. Jeho armádu tvorilo 40 000 vojakov. Rozhodol sa pre prechod cez Alpy^[5], cez priesmyk Saint Bernard. Koncom mája sa objavil v Itálii; rýchlym útokom dobyl Miláno, a s časťou vojska sa dostal do chrbta vojskám Rakúska; zvyšok čakal pri Marengu.

V bitke, ktorá vypukla 14. júna 1800 malo Rakúsko 43 000 vojakov a 100 diel; armáde velil generál Melas. Napoleon mal 30 000 vojakov a 15 diel, jeho jednotkám velili generáli Murat, Latermain, Saint Julien, Kelllerman a Dessaix. Rakúsko stratilo 11 000, Francúzsko 8000 vojakov. Napoleon sa stretol v Alexandrii s generálom Melasom; podpísali prímerie s tým, že Rakúsko sa stiahne za rieku Mincio. Napoleon tak obsadil skoro celú severnú Itáliu.

Podľa tento bitky je odvodený aj známy kuchársky recept Kurča alla Marengo. Údajne vznikol po bitke, keď Napoleonovi vojaci hľadali dobré jedlo; zašli na statok, ktorý predtým patril nejakému aristokratovi, no nikoho na ňom nenašli. Boli tam len kurčatá a v pivnici víno. Kurčatá pochytali, zarezali a upiekli na víne.^{[chýba zdroj]}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Marengu

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Marengo na anglickej Wikipédii.