Arabské písmo

Arabské písmo je nepravé spoluhláskové písmo, ktoré sa používa na zápis arabčiny a ďalších semitských aj nesemitských jazykov. Považuje sa za druhé najrozšírenejšie písmo sveta hneď po latinke.[1] Patrí medzi písma, ktoré majú pôvod v aramejskom písme.


Arabské písmo
Klasifikácia
ISO 15924:160 / Arab
Ukážka
V arabskom texte: الصفحة الرئيسية من ويكيبيديا ، الموسوعة الحرة
V perzskom texte: صفحهٔ اصلی از ویکی‌پدیا، دانشنامهٔ آزاد
     Krajiny, v ktorých je arabské písmo oficiálnym písmom
     Krajiny, v ktorých sa arabské písmo používa popri inom oficiálnom písme

Keďže Korán, posvätná kniha islamu, je písaný arabským písmom, šírenie viery prispelo aj k šíreniu arabského písma. Na zápis nesemitských jazykov, napríklad perzštiny, urdčiny, kónkánčiny, malajčiny alebo turkických jazykov (azerbajdžančina, kazaština, ujgurčina), sa písmená často prispôsobovali.

Charakteristika upraviť

Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.

Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.

Arabské písmo je kurzívne - jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, ktoré sa nachádzajú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.

Druhy arabského písma [2] upraviť

Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne:

Znaky arabského písma upraviť

Grafémy arabského písma sú nasledovné:

Tvar písmenaNázov písmena
SamostatnýFinálnyMediálnyIniciálnyv arabčinev prepise (DIN 31635)
أَلِفʾalif
بَاءbāʾ
تَاءtāʾ
ثَاءṯāʾ
جِيمǧīm
حَاءḥāʾ
خَاءḫāʾ
ددَالdāl
ذَالḏāl
رَاءrāʾ
زَاِيzāy
سِينsīn
شِينšīn
صَادṣād
ﺿضَادḍād
طَاءṭāʾ
ظَاءẓāʾ
عَينʿayn
غَينġayn
فَاءfāʾ
قَافqāf
كَافkāf
لاَمlām
مِيمmīm
نُونnūn
هَاءhāʾ
وَاوwāw
يَاءyāʾ
Špeciálne písmená a ligatúry
هَمْزَةhamzah
أَلِف مَدَّةʾalif maddah
أَلِف هَمْزَة (بِالفَتْحَة)ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah)
أَلِف هَمْزَة (بِالكَسْرَة)ʾalif hamzah (bi-l-kasrah)
وَاو هَمْزَةwāw hamzah
يَاء هَمْزَةyāʾ hamzah
تَاء مَرْبُوطَةtāʾ marbūṭah
أَلِف مَقصُورَةʾalif maqṣūrah
lām-ʾalif
lām-ʾalif hamzah (bi-l-fatḥah)
lām-ʾalif hamzah (bi-l-kasrah)
lām-ʾalif maddah

Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.

Referencie upraviť

  1. Krupa, Viktor a Genzor, Jozef: Písma sveta, 1989
  2. http://calligraphyqalam.com/styles/muhaqqaq-rayhani.html Archivované 2012-05-30 na Archive.today, http://international.loc.gov/intldl/apochtml/ascsbibSubjects1.html, http://www.obib.de/Schriften/AlteSchriften/alte_schriften.php, KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 143-152.