Železničná trať Žilina – Košice
Železničná trať Žilina – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
História
upraviťTrať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov)
- 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
- 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
- 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Priebeh trate
upraviťTrať sa začína v dôležitom dopravnom uzle Žilina, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska, z Rajeckej doliny a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.
Stanice na trati
upraviť{{{1}}}
Modernizácia trate
upraviť
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.[1]
Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami.
V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o úsek Poprad – Lučivná, ktorý by mal stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. [2] 18. septembra 2020 začala modernizácia úseku firmami TSS Grade a Doprastav za 97 miliónov eur,[3] ktorá sa kvôli problémom s dodávkou potrebných technológií a nárastom cien stavebného materiálu zvýšila dodatkom k zmluve so zhotoviteľom na 106 miliónov eur bez DPH[4]
Prehľad modernizovaných úsekov
upraviť| úsek | dĺžka | začiatok výstavby | uvedenie do prevádzky | ||
|---|---|---|---|---|---|
| Žilina - Liptovský Mikuláš | |||||
| Uzol Žilina (ŽST Žilina - Varín) | 11,6 km | máj 2021 | Q1 2026 [1] | ||
| Varín – Vrútky | 12,7 km | ||||
| Vrútky – Turany | 8,7 km | ||||
| Turany – Ružomberok | 27,6 km | ||||
| Ružomberok – Paludza | 15,9 km | ||||
| Liptovský Mikuláš - Poprad-Tatry | |||||
| Paludza – Liptovský Hrádok | 17,8 km | 2025 | 2029 | ||
| Liptovský Hrádok – Východná | 16 km | ||||
| Východná – Lučivná | 19,8 km | ||||
| Lučivná – Poprad-Tatry (mimo) | 12,7 km | september 2020 | december 2023[5] | ||
| Poprad-Tatry – Košice | |||||
| Poprad-Tatry (mimo) – Vydrník | 14,2 km | december 2023 | Q1 2027[6] | ||
| Vydrník (mimo) – Markušovce | 17,6 km | 2025 | 2029 | ||
| Markušovce – Krompachy | 20,4 km | ||||
| Krompachy - Margecany | 10,7 km | ||||
| Margecany - Kysak | 18,9 km | ||||
| Kysak - Košice | 15,7 km | ||||
Podrobnosti modernizácie
upraviťNáklady na modernizáciu trate medzi Žilinou a Košicami sú približne 4,5 miliardy eur.
Poprad – Markušovce
upraviťSúčasť modernizácie úseku Poprad-Tatry – Krompachy (MOPPKR).
Referencie
upraviť- ↑ Výročná správa 2011 [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, rev. 2012-03-19, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online. Archivované 2012-10-17 z originálu.
- ↑ Železnice SR začali tender na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná [online]. nasadoprava.sk, 2017-07-03, [cit. 2018-05-12]. Dostupné online.
- ↑ ŽSR začínajú modernizovať úsek Lučivná. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-18. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. ISSN 1339-844X.
- ↑ A.S, Petit Press. Modernizácia trate Poprad - Lučivná sa komplikuje. Problém robí vojna i chýbajúci materiál [online]. spis.korzar.sme.sk, [cit. 2023-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Modernizácia trate medzi Popradom a Lučivnou je hotová. zdražela a trvala dlhšie. korzar.sme.sk, 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2023-12-08].
- ↑ Železnice podpísali zmluvu na modernizáciu úseku Poprad-Tatry - VydrníkČítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/23260477/zeleznice-podpisali-zmluvu-na-modernizaciu-useku-poprad-tatry-vydrnik.html. korzar.sme.sk, 2023-12-22. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Košice
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- www.vlaky.net
- História trate Archivované 2011-07-22 na Wayback Machine
Súradnice: 49°03′08″S 19°55′17″V / 49,052262°S 19,921281°V