Ľubomír Višňovský
Ľubomír Višňovský (* 11. august 1976, Topoľčany) je bývalý slovenský hokejový obranca. Hral v slovenskej extralige za HC Slovan Bratislava, v NHL za Los Angeles Kings, Edmonton Oilers, Anaheim Ducks a New York Islanders a na záver kariéry v KHL za HC Slovan Bratislava. Reprezentoval Slovensko na desiatich svetových šampionátoch a štyroch olympiádach. Získal tri medaily z majstrovstiev sveta – striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz v roku 2003. Spolu odohral 141 reprezentačných zápasov a dal v nich 18 gólov. Nosil reprezentačný dres s číslom 17. S hokejovou kariérou sa rozlúčil na bratislavskom zimnom štadióne 27. februára 2016 po prehre HC Slovan Bratislava na domácom ľade s CSKA Moskva 1 : 3 a vyradení Slovana z play-off KHL.[1]
Ľubomír Višňovský | |
slovenský hokejista | |
Narodenie | 11. august 1976 (47 rokov), Topoľčany, Slovensko |
Prezývka | Višňa |
Pozícia | ľavý obranca |
Streľba | ľavou rukou |
Výška a váha | 178 cm, 83 kg |
Hral za | Slovenská extraliga HC Slovan Bratislava NHL Los Angeles Kings Edmonton Oilers Anaheim Ducks New York Islanders KHL HC Slovan Bratislava |
NHL draft | 118. celkovo, 2000, Los Angeles Kings |
Aktívna činnosť | 1994 – 2016 |
Prehľad medailí | |||
---|---|---|---|
Slovenská hokejová extraliga | |||
zlato | |||
zlato | |||
zlato |
Klubový hokej
upraviťPatril k ofenzívnym typom[2] a vyznačoval sa rýchlym korčuľovaním.[3]Jeho starší brat Tibor bol hokejový útočník. S hokejom začínal v rodnom meste, v klube HC Topoľčany. V extralige debutoval v ročníku 1994/95 v Slovane Bratislava. S týmto klubom získal dva majstrovské tituly v sezónach 1997/98 a 1999/00.
V roku 2000 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL klubom Los Angeles Kings v štvrtom kole ako 118. v poradí. Už v ďalšej sezóne 2000/01 začal hrávať za tento klub, v ktorom pôsobili ďalší dvaja slovenskí hokejisti Žigmund Pálffy a Jozef Stümpel. Postupne sa prepracoval na jednu z opôr mužstva.[3][4] V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za Slovan Bratislava a získal s ním svoj tretí majstrovský titul. Na sezónu 2005/06 mal platnú zmluvu s Los Angeles na sumu 1,52 mil. USD a zaznamenal svoj dovtedy najúspešnejší rok. Darilo sa mu aj v nasledujúcom ročníku, keď patril k najproduktívnejším obrancom v súťaži.
V lete 2008 po ôsmich rokoch a 499 zápasoch ho vedenie Los Angeles Kings vymenilo za Matta Greena a Jarreta Stolla do Edmontonu Oilers. Generálny manažér Kevin Lowe označil Višňovského za jedného z najlepších ofenzívnych obrancov v posledných piatich rokoch.[5] V marci 2010 po neúspešných necelých dvoch rokov v Edmontone prestúpil do Anaheimu.[6] V ročníku 2010/11 sa stal so 68 bodmi najproduktívnejším obrancom základnej časti NHL.
Pred sezónou 2012/2013 ho vedenie Anaheimu Ducks vymenilo do New Yorku Islanders, s čím Višňovský nesúhlasil a podal návrh na arbitráž, ktorá však rozhodla v jeho neprospech.[7]
Počas lockoutu v NHL sa dohodol s vedením HC Slovan Bratislava na zmluve do skončenia výluky.[8] Mal výrazný podiel na prekvapivom prebojovaní klubu do play-off v jeho prvej sezóne v KHL. Po ukončení výluky chcel naďalej hrať za Slovan, čo však vedenie NHL neumožnilo.[9]
Koncom marca 2013 predĺžil zmluvu s Islanders o dva roky, pričom za toto obdobie zarobí 9,5 milióna dolárov.[10] 19. októbra 2013 utrpel otras mozgu po zákroku Rileyho Nasha z Caroliny Hurricanes[11] a nastúpil až v zápase proti Bostonu Bruins dňa 28.01.2014. Ďalší zápas odohral pod holým nebom v mestskom derby s NY Rangers.
Tituly
upraviť- 1997/98 – HC Slovan Bratislava
- 1999/00 – HC Slovan Bratislava
- 2004/05 – HC Slovan Bratislava
Klubová štatistika
upraviťReprezentácia
upraviťPrehľad medailí | |||
---|---|---|---|
Reprezentácia: Slovensko | |||
Mužský ľadový hokej | |||
Majstrovstvá sveta | |||
striebro | |||
zlato | |||
bronz | |||
Mužský inline hokej | |||
Majstrovstvá sveta | |||
striebro |
Ľubomír Višňovský reprezentoval Slovensko na desiatich svetových šampionátoch a získal s reprezentáciou tri medaily – striebro v roku 2000, zlato (2002) a bronz (2003). Reprezentoval na ZOH 1998, 2002 a 2006. Zúčastnil sa Svetového pohára v roku 1996 a 2004. Spolu odohral 141 reprezentačných zápasov a dal v nich 18 gólov. Nosil reprezentačný dres s číslom 17.[12]
Bol členom mužstva, ktoré vybojovalo prvú medailu – striebro. Na podujatí zaznamenal 6 asistencií.
Slovensko dosiahlo najväčší úspech v histórii, keď sa stalo majstrom sveta. Višňovský strelil prvý gól vo finále proti Rusku už vo 22. sekunde zápasu, ktorý Slovensko vyhralo 4:3.
Slovenská reprezentácia získala bronzovú medailu po víťazstve 4:2 nad Českom. Višňovský sa dostal do All stars tímu, keď zaznamenal v 9 zápasov 4 góly, 8 asistencií a 11 plusových bodov.
Na šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadilo Slovensko piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpilo do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine slovenská reprezentácia prehrala v súboji s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy však zvládla (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 5:4 gólom Joe Thorntona, streleným 4 minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily.
Ľubomír Višňovský bol vyhlásený za najlepšieho obrancu Slovenska na Majstrovstvách sveta 2005. V hlasovaní novinárov o „All Star” tím skončil medzi obrancami na treťom mieste za Niklasom Kronwallom zo Švédska a Marekom Židlickým z Česka. V celkovom bodovaní získal 8 bodov za 2 góly (Rusku a Rakúsku) a 6 prihrávok na gól.
Slovensko obsadilo na olympiáde piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Ľubomír Višňovský odohral všetkých 6 zápasov, získal v nich dva body za jeden gól a jednu prihrávku.
Prijal pozvánku trénera Júliusa Šuplera na svetový šampionát v Kanade, bol považovaný za najväčšiu hviezdu mužstva. Slovensko po prehrách v základnej skupine s Nemeckom a Fínskom zostúpilo do boja o záchranu. V prvom stretnutí proti Slovinsku vyhralo 5:1, v druhom 4:3 po samostatných nájazdoch, pričom Višňovský premenil rozhodujúci. Skóroval aj v druhej tretine a bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hráča v zápase. Na šampionáte spolu zaznamenal 2 góly a 7 asistencií, stal sa najproduktívnejším hráčom svojho tímu a bol zaradený spolu s Lašákom a Sekerom medzi trojicu najlepších hráčov Slovenska.[13]
Na domácom šampionáte Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále a obsadilo 10. miesto. Višňovský následne vyhlásil koniec reprezentačnej kariéry. V roku 2013 toto rozhodnutie prehodnotil a vyjadril prianie hrať na ZOH 2014 v Soči.[14]
Štatistika na významných podujatiach
upraviťPodujatie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Z | G | A | B | TM | +/- | Strely | Miesto | |
MS 1996 | 5 | 0 | 1 | 1 | 4 | -1 | 10. | |
SP 1996 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 7. | ||
MS 1997 | 8 | 0 | 1 | 1 | 4 | +1 | 9. | |
ZOH 1998 | 3 | 0 | 0 | 0 | 2 | +2 | 10. | |
MS 1998 | 2 | 0 | 0 | 0 | 2 | 0 | 7. | |
MS 1999 | 6 | 0 | 2 | 2 | 6 | 1 | 3 | 7. |
MS 2000 | 9 | 0 | 6 | 6 | 2 | 3 | 20 | Striebro |
ZOH 2002 | 3 | 1 | 2 | 3 | 0 | +3 | 13. | |
MS 2002 | 5 | 2 | 1 | 3 | 2 | 5 | 22 | Zlato |
MS 2003 | 9 | 4 | 8 | 12 | 2 | 11 | 23 | Bronz |
SP 2004 | 4 | 0 | 0 | 0 | 6 | -5 | 8. | |
MS 2005 | 7 | 2 | 6 | 8 | 0 | 2 | 25 | 5. |
ZOH 2006 | 6 | 1 | 1 | 2 | 0 | +3 | 7 | 5. |
MS 2008 | 5 | 2 | 7 | 9 | 0 | +5 | 19 | 13. |
ZOH 2010 | 7 | 2 | 1 | 3 | 0 | +1 | 11 | 4. |
MS 2011 | 3 | 0 | 2 | 2 | 0 | +1 | 6 | 10. |
(štatistické údaje v článku sú z 13. novembra 2013)
Ocenenia
upraviť- 2005 – najlepší hokejista Slovenska v ankete Zlatý puk
- osemkrát najlepší slovenský obranca v ankete Zlatý puk (1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2005, 2007, 2008)
- trikrát člen All Stars tímu slovenskej extraligy (1999, 2000, 2005)
- 2001 – NHL All-Rookie tím
- 2007 – účasť v zápase All Stars NHL
Referencie
upraviť- ↑ Smutné lúčenie Višňovského: Bolo mi do plaču, aj kvôli Demitrovi [online]. šport.sk, 27.2.2016, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Višňovský v Top 50 najlepších ofenzívnych obrancov histórie NHL. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2010-11-05. Dostupné online [cit. 2021-09-13].
- ↑ a b CHUDOBA, Nick. Kings’ 5 Best Slovakian Players in Franchise History [online]. thehockeywriters.com, 2021-04-08, [cit. 2021-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Tickets [online]. nhl.com, [cit. 2021-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Oilers acquire Lubomir Visnovsky from L.A. [online]. oilers.nhl.com, 30. jún 2008. Dostupné online.
- ↑ Višňovský sa teší na návrat do Kalifornie [online]. hokej.sk, 4. marec 2010. Dostupné online.
- ↑ Višňovský chce zrušiť výmenu do Anaheimu, podal návrh na arbitráž. teraz.sk, 23.7.2012. Dostupné online.
- ↑ Višňovský do konca lockoutu v Slovane [online]. [Cit. 2012-09-17]. Dostupné online. Archivované 2012-09-19 z originálu.
- ↑ Višňovský chce dohrať sezónu v Slovane, v NHL sú proti. TA3, 8.1.2013. Dostupné online [cit. 2013-10-10]. Archivované 2013-12-28 z originálu.
- ↑ Višňovský predĺžil zmluvu s Islanders. Miluje New York, tvrdí jeho agent. SME, 3é.3.2013. Dostupné online.
- ↑ Višňovský utrpel otras mozgu. hokej.sk. Dostupné online [cit. 2013-10-23]. Archivované 2020-07-31 z originálu.
- ↑ Ľubomír Višňovský - nezabudnuteľné číslo 17. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-03-01. Dostupné online [cit. 2021-09-13].
- ↑ Lašák, Višňovský a Sekera najlepšími Slovákmi. SME, 11.5.2008. Dostupné online.
- ↑ Vůjtek v Tatrách bez finalistov NHL, do Soči chce ísť aj Višňovský. teraz.sk, 17.6.2003. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľubomír Višňovský
Externé odkazy
upraviť- Biografické informácie a štatistiky na NHL.com, alebo Eliteprospects.com, alebo Eurohockey.com, alebo Hockey-Reference.com, alebo The Internet Hockey Database