Ľuboš Bartečko

K hokeju ho priviedol jeho otec, tréner Tomáš Bartečko. V slovenskej extralige debutoval v jej úvodnej sezóne 1993/94 ako sedemnásťročný v mužstve Popradu, za dva roky však odohral iba päť stretnutí. Pred ročníkom 1995/96 odišiel do Severnej Ameriky, tri sezóny pôsobil v nižších súťažiach. V ročníku 1998/99 dostal prvú príležitosť v NHL. V klube St. Louis Blues si postupne vybojoval stále miesto v zostave, po čase sa stal súčasťou produktívneho útoku s Michalom Handzušom a Pavlom Demitrom, ktorý bol prezývaný Slovak Line.^[1] Pred začiatkom ročníka 2001/02 ho angažovala Atlanta Thrashers, kde odohral dve sezóny, na úspechy v predošlom mužstve však nenadviazal.

Po ukončení pôsobenia v Atlante sa rozhodol pre návrat do Európy a podpísal zmluvu s českým extraligovým mužstvom HC Sparta Praha. V ďalšom ročníku 2004/05 hrával za CHK Dinamo Moskva v ruskej hokejovej superlige, jeho klub porazil vo finále Ladu Togliatti. Bartečko sa stal druhým Slovákom (po Martinovi Štrbákovi) so ziskom ruského titulu.

Od sezóny 2005/06 bol hráčom klubu švédskej Elitserien Luleå HF. Využíval tamojší zákon, ktorý umožňuje hráčovi presunutie do nižšej daňovej skupiny, ak hrá menej ako 6 mesiacov v roku. Úvodné zápasy prvých dvoch sezón v tomto klube preto odohral v Poprade, na začiatku ďalších dvoch posilnil MHK Kežmarok.^[2] V druhom roku svôjho pôsobenia zaznamenal v základnej časti Elitserien 22 gólov a 27 asistencií, po dvoch zápasoch play-off si však bolestivo poranil slabiny a sezóna sa pre neho skončila.^[3] V ďalšom ročníku 2007/08 patrila Luleå k najslabším mužstvám, napokon vybojovala záchranu v najvyššej súťaži. V sezóne 2008/09 Bartečko dosiahol v základnej časti 12 gólov a 21 asistencií.

Pred ďalším ročníkom uzavrel kontrakt so švajčiarskym tímom SC Bern, v januári 2010 ho však vedenie vymenilo do Färjestadu (Elitserien) za kanadského hokejistu Lee Gorena.^[4]

V sezóne 2010/11 hral za ďalší švédsky klub MoDo Hockey, v nasledujúcej pôsobil v novom klube KHL Lev Poprad, pričom bol jeho najproduktívnejším hráčom, keď zaznamenal 16 gólov a 14 asistencií. Bol jedným z hráčov, ktorí pokračovali v mužstve po jeho presťahovaní do Prahy. Lev Praha postúpil do play-off, v prvom kole ho vyradilo mužstvo CSKA Moskva. Bartečko bol v priebehu ročníka často zranený, mal tri dlhšie prestávky. Klub s ním nepredĺžil spoluprácu, rovnako ako s Tomášom Surovým a Marcelom Hossom.^[5]

Tituly upraviť

• Dinamo Moskva – 2004/05

Klubová štatistika upraviť

Ľuboš Bartečko reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v rokoch 2000, 2002, 2004, 2005, 2009, 2010, ako aj na zimných olympiádach 2002, 2006 a 2010. Pozvanie trénera Šuplera na MS 2008 odmietol, ako dôvod uviedol fyzické i psychické vyčerpanie po náročnej sezóne. Spolu odohral 107 reprezentačných zápasov a dal v nich 22 gólov. Nosí dres číslo 23.

MS 2000 upraviť

Jeho prvým šampionátom boli MS 2000 v Petrohrade. Nastupoval v prvom útoku s najlepším strelcom podujatia Miroslavom Šatanom a Michalom Handzušom. Slovensko vybojovalo prvú medailu v histórii, keď vo finále podľahlo Česku 3:5. Bartečko zaznamenal 2 góly a 3 asistencie.

MS 2002 upraviť

Pri svojej druhej účasti na majstrovstvách sveta (Göteborg) dopomohol k najväčšiemu úspechu slovenského hokeja, jeho mužstvo sa stalo majstrom sveta po finálovom víťazstve nad Ruskom 4:3. Na šampionáte strelil 2 góly a pridal rovnaký počet asistencií.

MS 2005 upraviť

Na svetovom šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpila do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine prehrala s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy vyhrala (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo na treťom mieste za Ruskom a Českom a vo štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 4:5.

Bartečko začínal v treťom útoku s Miroslavom Šatanom a Michalom Handzušom. Po zápase s Českom ho tréner Hossa presunul do štvrtého k Petrovi Pucherovi a Jurajovi Štefankovi. V posledných dvoch zápasoch (po zranení Vladimíra Országha) hral v treťom útoku spolu s Richardom Zedníkom a Michalom Handzušom. Získal jeden bod za prihrávku Michalovi Handzušovi na druhý gól vo štvrťfinálovom zápase s Kanadou.

ZOH 2006 upraviť

Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde piate miesto. Základnú skupinu vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené vo štvrťfinále Českom. Odohral všetkých 6 zápasov Slovenska, nebodoval.

MS 2009 upraviť

Tréner Ján Filc ho nominoval na MS 2009 vo Švajčiarsku.^[6] Bol zvolený za kapitána slovenského mužstva. V prvom zápase proti Maďarsku (4:3) strelil dva góly, vrátane víťazného 13 sekúnd pred koncom, tento gól označil za najdôležitejší vo svojej kariére.^[7]

ZOH 2010 upraviť

Nastupoval v útočnej formácii s Richardom Zedníkom a Michalom Handzušom.V dôležitom zápase s Nórskom, ktorý bol súbojom o štvrťfinále, utrpel v prvej tretine vážne zranenie hlavy po zákroku Tollefsena, keď mu spadla prilba a narazil hlavou o ľad. Stratil vedomie a silno krvácal, bol hospitalizovaný v miestnej nemocnici s diagnózou otras mozgu a turnaj sa pre neho skončil. Tollefsen bol vylúčený na 5 minút a do konca zápasu (neskôr dostal trest na ďalšie tri zápasy), Slovensko strelilo počas presilovky dva góly, zápas vyhralo 4:3 a postúpilo do štvrťfinále.^[8]Slovenská reprezentácia dosiahla na olympiáde historicky najlepšie umiestnenie – 4. miesto.

Štatistika na významných podujatiach upraviť

Ľuboš Bartečko je ženatý, s manželkou Natashou majú dve deti, syna Dominika a dcéru Avu Mariu, ktorá sa narodila v Atlante v júni 2006.

• Biografické informácie a štatistiky na NHL.com, alebo Eliteprospects.com, alebo Eurohockey.com, alebo Hockey-Reference.com, alebo The Internet Hockey Database