Chróst
Chróst (němsce Crosta) je wjes ze 458 wobydlerjemi[2] we wuchodźe hornjołužiskeho wokrjesa Budyšin. Słuša ke gmejnje Wulka Dubrawa a leži 150 m nad mórskej hładźinu. Běše hač do lěta 1910 wjesny dźěl Łomska a po tym hač do 1992 samostatna gmejna.
gmejna: | Wulka Dubrawa | ||||
zagmejnowanje: | 1992 | ||||
wobydlerstwo: | 458 (31. decembra 2022)[1] | ||||
přestrjeń: | 1,57 km² | ||||
wysokosć: | 150 metrow n.m.hł. | ||||
51.27305555555614.452777777778150 | |||||
póstowe čisło: | 02694 | ||||
předwólba: | 035934 | ||||
wotwodźene słowa: |
| ||||
![]() Módra Adrija w Chrósće | |||||
wikidata: Chróst (Q10370331) |
Susodne wjeski su Brěmjo na juhowuchodźe, Wulka Dubrawa na juhu a Łomsk na zapadźe. Na južnej kromje Chrósta namaka so kupanski jězor a něhdyša jama Módra Adrija z campingowanišćom.
Stawizny
wobdźěłaćPrěnje historiske naspomnjenje jako Grust je z lěta 1353.[3] Wot lěta 1756 słušeše Chróst k Łomšćanskemu ryćerkubłu a tuž do Minakałskeho knjejstwa. Wot 1921 bě do toho samostatny kublerski wobwod Adolfowa hěta dźěl Chróstowskeje gmejny. Tute sydlišćo bě so załožiło w 1830tych lětach jako bydlišćo brunicowych dźěłaćerjow a bu pomjenowane po tehdyšim kublerju, hrabi Clemensu Adolfu z Einsiedela.
Wobydlerstwo a rěč
wobdźěłaćW lěće 1884 měješe gmejna Łomsk hromadźe z Chróstom po Mukowej statistice 233 wobydlerjow, mjez nimi 218 Serbow (94 %).[4] Arnošt Černik zwěsći 1956 serbski podźěl wobydlerstwa wot jenož hišće 20,2 %.[5]
Ewangelscy Chróšćenjo přisłušeja Minakałskej wosadźe.
Literatura
wobdźěłać- Crosta/Chróst mit Adolfshütte/Adolfowa hěta. W: Oberlausitzer Heide- und Teichlandschaft (= Werte der deutschen Heimat. Zwjazk 67). 1. nakład. Böhlau, Köln/Weimar/Wien 2005, ISBN 978-3-412-08903-0, str. 211–213.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2e/Gro%C3%9Fdubrau_Crosta_Aerial.jpg/370px-Gro%C3%9Fdubrau_Crosta_Aerial.jpg)
Žórła
wobdźěłać- ↑ staw: 31. decembra 2022; grossdubrau.de; wotwołane 30. měrca 2023
- ↑ staw: 31. decembra 2022; grossdubrau.de; wotwołane 30. měrca 2023
- ↑ Chróst w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
- ↑ Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 55. → wšě wjeski
- ↑ Ludwig Elle: Sprachenpolitik in der Lausitz. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1995, str. 244. [718 wobydlerjow, z nich 91 dorosćenych z aktiwnymi znajomosćemi serbšćiny, 23 z pasiwnymi, 31 serbskich dźěći a młodostnych, 573 bjez znajomosćow] → wšě wjeski
Brěmjo |Čelchow |Dalicy |Chróst |Chwaćicy |Jatřob |Ješicy |Klukš |Kobjelń |Komorow |Křiwa Boršć |Kupoj |Lichań |Mała Dubrawa |Margarěćina hěta |Nowe Zdźarki |Załhow |Zdźar |Zdźěr