Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)

Na základe skúseností z cvičení a bojovej služby si koncom 60. rokov minulého storočia vedenie sovietskeho námorníctva uvedomilo, že potrebuje tri druhy výsadkových lodí:

• veľké (na zabezpečenie prepravy a výsadku práporu námornej pechoty),
• stredné (na zabezpečenie výsadku pre rotu námornej pechoty)
• a malé (pre bojové operácie malej jednotky, akou je čata).

V tej dobe už sovietske námorníctvo malo modernú triedu veľkých výsadkových lodí projektu 1171. Vyššie uvedené požiadavky na malé výsadkové lode v zásade spĺňali plavidlá projektu 106/106K. Čo sa týka stredných výsadkových lodí projektov 770, 771 a 773, ktoré boli v tej dobe v prevádzke, tak tie neboli schopné zabezpečiť prepravu a výsadok roty námornej pechoty a bolo potrebné ich vymeniť. Z tohto dôvodu sa v roku 1968 na príkaz vtedajšieho veliteľa námorníctva, admirála flotily Sovietskeho zväzu S.G. Gorškova, začalo pracovať na vytvorení takticko-technických špecifikácií pre novú triedu stredných výsadkových lodí.

Projekt 775 mal byť prvým špeciálnym programom vývoja výsadkových lodí. Dovtedy bol tento typ plavidiel stavaný na základe existujúcich lodí na prepravu nákladu alebo išlo o hybridný program pre civilnú sféru a armádu zároveň ako napr. pri projekte 1171. Návrh a konštrukcia nových lodí sa realizoval v Poľsku v lodeniciach Severnaja Verf (Stocznіa Polnocna) v Gdansku. Projektovým manažérom bol lodiarsky inžinier O. Vysotsky. Monitorovanie postupu prác vykonávala skupina špecialistov zo sovietskeho námorníctva pod vedením kapitána B.M. Moložožnikova, neskôr pod vedením lodiarskeho inžiniera M.I. Rybnikova.

Už počas projektových prác boli tieto plavidlá kvôli významnému navýšeniu výtlaku premenované zo stredných na veľké výsadkové lode. Prvá z lodí bola zavedená do služby v sovietskom námorníctve 1. júla 1974 pod názvom BDK-47. Celkovo bolo postavených 25 lodí tohto projektu. V prvej sérii 775/I bolo od roku 1975 do roku 1985 postavených 12 plavidiel. Druhá séria 775/II pozostávala zo 16 lodí a bola postavená v rokoch 1985 až 1992. Posledné tri lode boli postavené podľa revidovaného projektu 775 M a od ostatných lodí sa odlišovali výzbrojou a radarovou technikou. Výstavbu tretej série lodí sa nepodarilo ukončiť z dôvodu rozpadu ZSSR.^[1]

Výsadkové lode projektu 775 majú niekoľko palúb s dĺžkou 95 m a výškou 4,5 m. Pre manipuláciu s nákladom slúži rampa na prove lode. Loď má bojový výtlak 4080 ton a môže prepravovať pozemné jednotky s obrnenou technikou. Kapacita plavidla je:

• 10 stredných tankov (do hmotnosti 41 ton) a 340 vojakov alebo
• 12 obrnených transportérov a 340 vojakov alebo
• 3 tanky, 3 samohybných mínometov 2S9 Nona-S, 5 ľahkých obojživelných obrnených transportérov MT-LB, 4 nákladné autá a 313 ľudí alebo
• 500 ton nákladu.

Delostrelecká výzbroj lodí pozostáva z dvoch dvojkanónov kalibru 57 mm AK-725 s radarovým systémom riadenia paľby typu MP-105. Sú určené na ničenie pozemných, hladinových, ale aj vzdušných cieľov. Majú dosah je 16 km a palebný priemer 2200 nábojov. Rýchlosť streľby je 100 výstrelov za minútu. Náboje môžu byť vybavené kontaktnými aj bezkontaktnými poistkami. U tretej výrobnej série 775/III boli dvojkanóny AK-725 nahradené jedným kanónom kalibru 76,2 mm AK-176. Pre palebnú podporu výsadku a ničenie pobrežných cieľov je loď vybavená raketovým systémom Grad-M s dostrelom 20 km.

Protilietadlovú výzbroj lode predstavujú dva raketové komplety 9K34 Strela-3 alebo Igla.

Loď je vybavená palubným radarom typu MR-302 na detekciu vzdušných cieľov , dvoma navigačnými radarmi a komunikačnými systémami. K dispozícii sú aj pasívne systémy elektronického boja.

Dvojicu lodných skrutiek poháňajú dva dieselové motory s výkonom do 9 500 konských síl. Pri maximálnej rýchlosti prepláva 3400 míľ, ale jej maximálny dosah (pri rýchlosti 12 uzlov) je 4000 míľ.^[2]

Veľké výsadkové lode projektu 775 sa podieľali na ruskej vojenskej intervencii počas občianskej vojny v Sýrii. Do tejto blízkovýchodnej krajiny bolo potrebné prepraviť tisíce ton zásob, desiatky kusov ťažkej techniky a stovky vojakov. Na tejto logistickej operácii sa podieľali lode Azov, Koroľov, Jamal, Novočerkassk a Cezar Kunikov. Na sýrsku základňu Tartus priplávali dve takéto lode mesačne.^[3]