Angličtina
Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete. Názov nesie podľa Anglov, jedného zo starogermánskych národov, ktoré sa sťahovali do oblasti Veľkej Británie, kde sa neskôr pomenovali ako Anglicko. Obidva názvy pochádzajú z Anglie, polostrova v Baltskom mori. Angličtina má najbližšiu príbuznosť s frízštinou a dolnosasčinou, zatiaľ čo jej slovnú zásobu významne ovplyvňovali ďalšie germánske jazyky, najmä stará nórčina (severogermánsky jazyk), ako aj latinčina a francúzština.
| Angličtina (English) | |
| Región | Britské ostrovy (pôvodne) Anglicky hovoriaci svet |
|---|---|
| Počet hovoriacich | rodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006) druhý jazyk: 750 miliónov; ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov |
| Poradie | 3 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | 67 krajín 27 nezvrchovaných štátov Rôzne organizácie: - OSN - EÚ - atď. |
| Regulátor | žiadny |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | en |
| ISO 639-2 | eng |
| ISO 639-3 | eng |
| Mapa rozšírenia | |
.svg) | |
Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom | |
| Wikipédia | |
| Adresa | en.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, the free encyclopedia |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Angličtina | |
| Áno | yes |
|---|---|
| Nie | no |
| Možno | maybe |
| Ahoj | Hi, Hello (pri stretnutí) Bye (pri rozlúčke) |
| Dovidenia | Goodbye |
| Ďakujem | Thank you |
| Prepáčte | Sorry, Excuse me |
| Hovoríš po anglicky? | Do you speak English? |
| Ľúbim Ťa | I love you |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.“ | |
Angličtina sa vyvinula v priebehu viac ako 1 400 rokov. Najskoršie formy angličtiny, skupina západogermánskych (ingvaeonských) dialektov, ktoré do Veľkej Británie priniesli anglosaskí osadníci v 5. storočí, sa súhrnne nazýva stará angličtina. Stredná angličtina sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi; bolo to obdobie, v ktorom bola angličtina ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu. Raná moderná angličtina sa začala koncom 15. storočia zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom Veľkej samohláskovej zmeny.
Moderná angličtina sa šíri po celom svete od 17. storočia globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Vďaka všetkým typom tlačených a elektronických médií týchto krajín sa angličtina stala popredným jazykom medzinárodného diskurzu a lingua franca v mnohých regiónoch a profesionálnych kontextoch, ako sú veda, navigácia a právo. Moderná anglická gramatika je výsledkom postupnej zmeny od typického indoeurópskeho závislého značkovacieho vzoru s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom k väčšinou analytickému vzoru s malým skloňovaním, pomerne ustálenému slovosledu a komplexnému syntaxu. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, aspektov a nálady spolieha viac na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a nejakú negáciu.
Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazyk OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70% hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva. Po anglicky hovoriace osoby sa nazývajú „anglofóni“. Variabilita medzi prízvukmi a dialektmi angličtiny používanými v rôznych krajinách a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.
Klasifikácia upraviť
Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.
Dejiny upraviť
Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka (Sasi, Anglovia) a Jutska (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.
Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného staroangličtina, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretónskych jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.
Slovná zásoba upraviť
Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.
Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).
Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).
Počet slov upraviť
Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.
Druhá editácia Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale editori Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.
Najčastejšie anglické slová upraviť
|
|
|
|
|
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angličtina
Wikislovník ponúka heslo Angličtina
Externé odkazy upraviť
 | Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |