Andy Warhol

Narodil sa ako Andrew Warhola v Pittsburghu v USA. Jeho rodičia boli prisťahovalci z Rakúsko-Uhorska rusínskej národnosti z dediny Miková (dnes okres Stropkov, Slovensko). Mal dvoch starších bratov — Pavla a Johna. Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známy hlavne vďaka rozmarným atramentovým maľbám topánok v charakteristickom štýle.

V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických výrobkov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj na masovú tvorbu umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory, umiestnenom v Union Square v New Yorku. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Warhola.

The Factory (Továreň) umiestnená na 221 East 47th Street v Manhattane, bolo Warholovo štúdio od roku 1963 do 1967. Presťahovalo sa na 33 Union Square West koncom roka 1967, keď budovy East 47th boli zbúrané. The Factory bolo obľúbené miesto umeleckých kruhov, konzumentov amfetamínu a Warholových superhviezd. Tu vytváral svoje sieťové tlače. Interiér bol obalený cínovou fóliou a strieborným náterom a striebornými „oblakmi“ v podobe veľkých, héliových balónov v tvare vankúšov.

The Factory sa stala miestom stretnutí umelcov a tých čo sa za nich vydávali, ako Mick Jagger, Lou Reed, David Bowie a Truman Capote. Andy Warhol sa stal manažérom Reedovej vplyvnej newyorskej rockovej skupiny The Velvet Underground v roku 1965. Viacero z Reedových piesní sa týka ľudí, ktorých spoznal v The Factory, konkrétne aj jeho najznámejšia sólová pieseň Walk on the Wild Side, ktorá sa vzťahuje na viacero superhviezd.

Okrem toho ako maliar bol Warhol známy aj ako veľmi zdatný filmový tvorca. Medzi rokmi 1963 až 1968 vytvoril viac než šesťdesiat filmov. Jeden z najslávnejších, Sleep- Spánok (1963), ukazuje muža (John Giorno, ktorý mal pomer s Warholom), ktorý spal osem hodín. V 35-minútovom filme Blow Job (1963), ukazuje tvár Davida Perlmana prijímajúceho fellatio. Warholova postava bola uvádzaná vo viacerých filmoch. Bol zobrazený umelcami ako Crispin Glover, David Bowie a Jared Harris, v The Doors, Basquiat a I Shot Andy Warhol. Bol barmanom v The Cars' hudobnom videu Hello Again.

Dňa 3. júna 1968 psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas (hrala vo viacerých Warholových filmoch), stála návštevníčka The Factory, vstúpila do Warholovho štúdia, trikrát vystrelila na Warhola a skoro ho zabila. Dva výstrely ho trafili, prešli žalúdkom, žlčníkom a oboma pľúcami. Solanas potom otočila zbraň na Warholovho priateľa, Maria Amaya a strelila ho do stehna. Aj keď Andy prežil toto zranenie, nikdy sa z neho celkom nezotavil. Solanas neskôr vysvetľovala, že „mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom“. Príbeh Solanas bol spracovaný vo filme z roku 1996 I Shot Andy Warhol s Lili Taylor s režisérkou Mary Harron.

Warholov priateľ Lou Reed nikdy neprepáčil Solanasovej čin. V roku 1990 natočil album Songs for Drella (Drella bola prezývka Andyho Warholu) s bývalým kolegom z Velvet Underground John Cale, v ktorom bola aj pieseň „I Believe“. V nej spieval Reed "I believe/I would've pulled the switch on her myself." (Verím, že by som na ňu sám namieril.) V ostatných piesňach albumu vyjadruje Reed poľutovanie nad tým, že sa Warholovi viac nevenoval pred jeho smrťou.

Sám Warhol Solanas odpustil jej skutok a neskôr satirizoval celú udalosť následným filmom, kde nazval skupinu po Solanas' S.C.U.M. (Society for Cutting Up Men) - Spoločnosť na podrezanie mužov, P.I.G. – Politically Involved Girlies - Politicky angažované dievčatká .

Warhol chodil do spoločnosti do newyorských nočných klubov Serendipity a Studio 54. Jednou z jeho obľúbených popových skupín bola Blondie; na jednej zo show na ich záverečnom turné v roku 1982 sa tiež „zamiloval do hudby aj do pekných zjavov ich úvodnej skupiny, Duran Duran. So skupinou (najmä s keyboardistom Nickom Rhodesom) mal veľa rokov priateľský vzťah.

Warhol mal chýr tichého, veľmi presného pozorovateľa, dokonca voyeura. Nejedna osoba ho žartovne spomínala ako „trochu zohriatu smrť.“ Mal ostré oko pre umenie a podporoval Duchampov pohľad, že keď sa na niečo prezentuje ako umenie a povie o tom, že to je „umenie“, tak to aj je umenie. Bol otvorený homosexuál, čo bolo vzácne pre slávnych ľudí v jeho čase, a mužským priateľom a spolupracovníkom vo svojom diele a zbierkach zložil hold. Bol puntičkársky zberateľ, odložil každý kúsok papiera, každý list fanúšikov (po odlepení známky), a každý časopis súvisiaci s jeho slávou spolu s osobnými zápiskami, homosexuálnu pornografiu a ukladal všetko do stoviek očíslovaných krabíc - a viac sa do nich nepozrel. Warhol rozprával o týchto krabiciach ako o jeho „časovom puzdre“. Veľa sa ich zachovalo a sú dostupné v Pittsburskom múzeu. Warhol bol pravidelne v útulkoch pre bezdomovcov v New Yorku, sčasti počas najrušnejších dní roka. Sám seba opisoval ako nábožného človeka, rovnako ako jeho rodičia sa hlásil ku gréckokatolíckej cirkvi,^[1] no nebol veľmi akceptovaný cirkvou pre svoju homosexualitu. V mnohých dielach má náboženské témy (Zvestovanie, Posledná večera ...).^[1]

Warhol zomrel v New Yorku po rutinnej operácii žlčníka vo veku 58 rokov. Nemal rád nemocnice a lekárov, takže zanedbal vyšetrenie svojich žlčníkových problémov. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne sv. Jána Krstiteľa (St. John the Baptist) južne od Pittsburghu. Yoko Ono mala jeden z rozlúčkových prejavov. Po jeho smrti aukčný dom Sotheby's potreboval niekoľko dní pre aukcie jeho majetku, čo prinieslo 20 miliónov dolárov.

Mimo umeleckého sveta je Andy Warhol najviac známy svojím výrokom „In the future, everyone will be world famous for 15 minutes“ - (V budúcnosti bude každý pätnásť minút slávny). Počas jeho života sa táto fráza stala tak slávna, že sa dostala do povedomia verejnosti. Neskôr žartovne vravel novinárom: „My new line is, 'In fifteen minutes everybody will be famous'“ - (Môj nový výrok je 'za pätnásť minút bude každý slávny.')

Andy Warhol Museum je umiestnené vo štvrti North Shore v Pittsburghu v Pensylvánii. Je to najväčšie múzeum amerického umenia venované jedinému umelcovi, v ktorom je viac ako 4 000 Warholových diel.

Andyho brat John Warhola, Warhol Foundation v New Yorku a ďalší, založili v roku 1991 Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach na Slovensku, ktoré sa nachádzajú iba 15 km od rodnej obce jeho rodičov. V múzeu je veľa diel pochádzajúcich od Andy Warhol Foundation v New Yorku, ako aj osobné predmety od príbuzných.

• Honnef, Klaus: Warhol, Taschen, 1992

1. ↑ ^{a b} Michal Bycko: "Podpovrch" ako zdroj poznania i pochopenia.

• Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
• Pop art

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andy Warhol
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andy Warhol
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andy Warhol

• Warhol Foundation v New Yorku, New York. (po anglicky)
• The Andy Warhol Museum v Pittsburghu, Pennsylvania (po anglicky)
• Múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach
• The Andy Warhol Museum of Modern Art - city of origin - Medzilaborce (Slovakia) - the second largest collection worldwide(po anglicky)