V slovenskom autorskom ide o nový fenomén (pozri napr. Web umenia). Na Slovensku sa autor nemôže vzdať svojich autorských (osobnostných) práv a tie sa nedajú ani kúpiť. (Tieto práva zabezpečujú ochranu autorstva a integrity diela. Ide napr. o právo označiť svoje dielo menom a právo na nedotknuteľnosť diela).[1] K obrazom, sochám a výtvarným dielam sa viažu aj vlastnícke a autorské majetkové práva. Nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené (napr. kúpou konkrétneho obrazu galériou), sa nestáva jeho nový majiteľ nositeľom autorských práv k dielu. Na to, aby galéria mohla dielo použiť, musí získať súhlas autora alebo jeho dedičov prostredníctvom licenčnej zmluvy, ktorá rieši autorské výhradné majetkové práva. Ak dielo nie je voľné, tak jeho použitie bez explicitnej licencie je možné až po uplynutí trvanie autorských práv. Dielo je zvyčajne voľné týmto spôsobom až po 70 rokoch po smrti (posledného) autora. Druhou možnosťou je, že autor môže ponúknuť verejnosti bezúplatnú licenciu (napríklad licenciu Creative Commons) na ľubovoľné použitie diela, a prípadne možno predpokladať, že autor, ktorý svoje dielo takto označil, sa svojich práv nebude domáhať. V slovenskom autorskom zákone existuje je voľným dielom, aj také, ktorého autor nemá dedičov alebo dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv.
